Predstavme si, že k nám príde neznámy muž a povie: „Dobrý deň, som Dalibor Dusík a som Váš nový priamy nadriadený!“ Aký dojem to v nás vyvolá? Budeme sa cítiť ako partneri? Alebo budeme znechutení tým, že tohto človeka budeme musieť počúvať?
Autorita manažéra
Kultúra nadradenosti a podriadenosti je tzv. „mocenská kultúra“. Manažér čerpá autoritu „mocenským“ hierarchickým spôsobom. Môžeme hovoriť o formálnej autorite.
Oproti tomu neformálna (prirodzená) autorita vzniká primárne na základe postoja manažéra k jeho blízkym a k jeho pracovníkom. Na základe toho, ako s nimi komunikuje a jedná.
Aký prístup by ste preferovali Vy, keby išlo o Vás?
Moderní ľudia spravidla stoja o partnerstvo.
Nepotrebujú štatút formálnej autority. Ten je naopak často kontraproduktívny. Majú radšej štýl uvoľnenej komunikácie, partnerského prístupu a vzájomnej dôvery.
Poďme sa empaticky vcítiť do úlohy zamestnancov. Čo by nám samým bolo milšie? Čo by nás viac motivovalo? Rozhovor, v ktorom figurujeme ako partneri, alebo rozhovor, z ktorého je podprahovo cítiť mocenstvo a nadradenosť nášho partnera?
Nebojme sa svojho podriadeného nazývať spolupracovníkom, kolegom alebo „mojím človekom“ (tu samozrejme v kontexte bez majetníckeho nádychu). Dajme mu tak najavo, že si jeho aj jeho prácu skutočne vážime.
Neskôr sa nám to vráti v jeho postoji, prístupe aj rešpekte. Veď byť prirodzenou autoritou je pre nás samých oveľa lepšie, ako byť „len“ formálnou autoritou.
Čím väčšia organizácia, tým spravidla väčší sklon k formálnej autorite. Tým častejšie sa hovorí o podriadených a nadriadených. Tým častejšie je namiesto partnerského využívaný mocenský prístup.
A to je škoda. Pracujme priebežne na kultúre svojej firmy! Prečo? Pretože byť lepší sa vyplatí!
Autor: Martin Padalík, Josef Cvrček