NEHRAJTE SA NA VEŠTCOV – INTERPRETÁCIA UDALOSTÍ

Jedného dňa som mal v Prahe veľmi dôležitú schôdzku. Záležalo mi na tom,
aby všetko dopadlo na jednotku a ja som tak získal veľkú a naozaj zaujímavú zákazku.

Ako to tak už chodí, čím viac človek chce, tým horšie to ide. A nie inak to bolo aj
v mojom prípade. Vstal som tou zlou nohou. A čo je horšie, výrazne neskôr, ako som plánoval …

Možno to poznáte sami. Unáhlene na seba hodíte nejaké oblečenie, do seba nejaké jedlo a s rozopnutou aktovkou aj značnou nervozitou vybiehate von pred dom. Naštartujete, vyrazíte plnou rýchlosťou vpred a hneď za prvým blokom si spomeniete: Telefón! Nemám telefón!

Ako asi klientovi zavoláte, že máte pár minút meškanie? A čo keď budete mať problém sa v dave ľudí nájsť?

Bez telefónu to skrátka nejde!

Vyhodíte smerovku a nahnevaní sami na seba sa vraciate pred dom. Máte rýchlosť víchrice. Otočíte celý byt naruby, kým ho konečne nájdete.

Znova sa opakuje rýchly odchod. Všetci okolo Vás sú neuveriteľne pomalí. Autá jazdia pomaly, chodci chodia pomaly a za zákrutou … Smetiari!

V tej chvíli už nevydržíte a padajú prvé sprosté slová a nadávky. Všetci okolo Vás sú teraz príčinou toho, že Vaše už aj tak veľké meškanie ešte viac narastá.

Čo sa ale dá robiť. Konečne ste vyrazili z mesta a ste na diaľnici. Kvôli vracaniu sa pre telefón a kvôli “pomalým” vodičom máte 10 minút meškania.

To ešte nie je také strašné. Ale…

Kolóna. Nervózne dobrzdíte a ihneď ladíte rádio: “Pozor na 45km D5 smerom
na Prahu sa stala vážna dopravná nehoda. Kolóna má v tejto chvíli približne 2 km
a zdržanie minimálne polhodinu … ”

Chvíľu nadávate.

Potom zúfalo hľadáte v navigácii možnosť, ako to obísť. Bohužiaľ. Posledný zjazd
je kilometer za Vami. A ďalšie až za nehodou.

Potupne rezignujete.

Už viete, že sa tá dôležitá schôdzka neuskutoční. S najväčšou pravdepodobnosťou ste práve prišli o zákazku roka. Je Vám nanič.

Zastavme ale teraz tento príbeh. Príbeh, ktorý sa naozaj stal, ktorý som si pred niekoľkými rokmi na vlastnej koži prežil. Príbeh, ktorý otočil môj život naruby.

Často mávame tendenciu posudzovať všetko, čo sa okolo nás deje. Niečo je dobré a niečo zasa zlé.

Dobré je doraziť na rokovanie alebo do školy včas, dobré je získať veľkú zákazku, dobré je mať samé jednotky …

Zlé je mať meškanie, zlé je urobiť chybu, zlá je kolóna …

Čo ak je ale všetko trochu inak?

Čo ak sú veci a udalosti okolo nás emočne úplne neutrálne?

 

V rádiu mali celkom dobrý odhad. Po polhodine čakania v kolóne som prechádzal okolo miesta, kde sa stala dopravná nehoda. Nebol to pekný pohľad. 5 osobných áut
a jeden kamión. Veľa majákov, niektoré autá úplne zošrotované a bohužiaľ, podľa čiernej dodávky, niekto nemal také šťastie, ako ja.

 

Niekto nevstal neskoro.

Niekto nezabudol telefón.

 Niekto nestretol pomaly idúce autá a smetiara.

 

Keby som nemal 10 minút meškania, mohlo všetko byť úplne inak. Čo je v porovnaní
s tým stratená zákazka?

 

A čo keby som tú zákazku získal a zadávateľ bol neskôr takým náročným
a nespokojným klientom, že by sa z najlepšej zákazky odrazu stala tá najhoršia?

Kde berieme tú odvahu odhadovať, ako dané udalosti ovplyvnia náš život
do budúcnosti?

Kde berieme odvahu posudzovať, či je daná udalosť z dlhodobejšieho hľadiska pozitívna alebo negatívna?

Stojí nám za to byť rozzúrení, nervózni a nahnevaní, keď sme si práve možno zachránili život?

Veď si spomeňme na tie najdôležitejšie chvíle nášho života. Spomeňme si trebárs
na svojho partnera. Na chvíľu, keď sme ho prvýkrát stretli.

Vedeli sme v tú chvíľu, že sa práve odohráva jeden z najdôležitejších okamihov
v našom živote?

Pravdepodobne nie. Nieto aby sme vedeli odhadnúť, či nás ovplyvní pozitívne alebo negatívne.

Prijímajme veci okolo seba s väčšou pokorou a prijímajme ich také, aké sú. Nikdy predsa nevieme, ako náš život ovplyvnia.

Žime viac v prítomnosti a menej v našich myšlienkach a odhadoch, ako tá či daná udalosť ovplyvní našu budúcnosť.

A nezabúdajme na to, že len na nás samotných závisí, či nás aj veľmi nepríjemné udalosti nakoniec z dlhodobého hľadiska položia alebo posilnia.

 

A keď budeme zasa niekedy stáť v kolóne, spomeňme si, že je lepšie byť na jej konci, ako na jej začiatku…